Golf and Travel

Je savojský sneh iný ako v ostatných horách? Isteže nie. Ale vďaka prírodným podmienkam má lyžovačka v Savojských Alpách výnimočnú podobu.

Jednak je to nadmorskou výškou, lyžiarske oblasti siahajú nad 3000 m a len ubytovania  sa nachádzajú často vo výške okolo1800 m, a potom tiež  celkovou filozofiou. Ubytovania sú sústredené na čo najmenšiu plochu a vleky sú premyslene rozmiestnené tak, aby sa lyžiari či snoubordisti dostali priamo k nim či na zjazdovku od ktoréhokoľvek ubytovania. Netreba teda chodiť skibusmi a súkromné autá môžu celý pobyt stáť v garáži či na parkovisku. Ideálne je to teda aj pre rodiny, pretože návrat s deťmi do hotela či apartmánu je možný zo zjazdoviek v podstate hocikedy- okamžite, keď treba.

Hlavnou výhodou savojskej lyžovačky je teda to, že k dispozícii je obrovské množstvo kilometrov zjazdoviek, ktoré sú navzájom pohodlne poprepájané iba vlekmi. Od príchodu do strediska sa už teda nemusia hostia nikam presúvať, len si užívať pobyt.

Nekonečné kilometre

Miesto, kde sa dá užiť si v Savojských Alpách skvelá lyžovačka, sú napríklad rezorty La Plagne, Les Arcs a Peisey-Vallandry. Pred niekoľkými rokmi ich prepojili lanovkami a zrodili sa ďalší lyžiarsky raj.

Spojením vzniklo stredisko, ktorému podľa jeho rozmerov a kvalitnej lyžovačky hovoria Paradiski. Veď dĺžka zjazdoviek dosahuje  425 kilometrov, čo za jediný deň neprejde ani najzdatnejší lyžiar. Postarala sa o to najmä lanovka Vanoise Express, ktorej už jej samotný vzhľad zodpovedá najmodernejšiemu dizajnu,  o prepravnej kapacite ani nehovoriac.

Podobne si počínajú aj mnohé iné strediská. Napríklad prepojením zjazdoviek v Tignes a Val d΄Isère vznikol areál Espace Killy. Meno mu dali podľa trojnásobného olympijského víťaza a tamojšieho rezidenta Jeana Claude Killyho. Tam je lyžiarom a snoubordistom k dispozícii 300 kilometrov zjazdoviek.

Lyžiarske strediská tvoriace jednu oblasť sú naozaj prelyžovateľné čisto na lyžiach. Nikto nikam nemusí cestovať a presúvať sa skibusmi, aby mohol lyžovať v susedných údoliach.

Panenským prašanom

Časy sa však menia. Kým ešte donedávna sa majitelia či marketingoví pracovníci stredísk v Savojských Alpách chválili najmä stále narastajúcou dĺžkou zjazdoviek a počtom nových dopravných horských zariadení, dnes zdôrazňujú, koľko majú plôch na tzv. free ride, teda na voľné jazdenie na lyžiach či snoubordoch mimo oficiálnych zjazdoviek. Niekde to hovoria len potichu, pretože nie všetky „off“ plochy sú zabezpečené. Znamená to, že nie všetky majú protilavínové zábrany a sú pod kontrolou horskej služby.

Práve takéto pláne s panenským prašanom, pod ktorý však nevidno a môže skrývať rôzne nástrahy v podobe ľadových trhlín či ostrých, drobivých a inak nebezpečných skál, lákajú mnohých dobrodruhov. Neraz už spustili lavíny alebo riskantnými skokmi sa dolámali, ba i prišli o život.

V strediskách sú v dileme. Na jednej strane potrebujú lákať hostí – a mládeže je predsa len medzi lyžiarmi a snoubordistami najviac. Na druhej sa boja vážnych úrazov.  Navyše nie všetci free rideri majú zaplatenú nadštandardnú poistku zahŕňajúcu extrémne športy.

Napriek tomu väčšina stredísk takéto „off“ plochy pre free ride rozširuje. Nútia ich k tomu prieskumy o zložení návštevníkov. Napríklad stredisko Les Deux Alpes aj vďaka kvalitnému snowparku a veľkému množstvu nočných barov a diskoték navštevuje až 40 percent hostí vo veku do 25 rokov. Preto tam robia všetko preto, aby vyšli v ústrety najmä chúťkam mládeže.