Krajinám okolo Perzského zálivu je z neba dané. Bohaté ropné zásoby z nich stvorili svetové veľmoci rozvíjajúce sa v posledných desaťročiach nevídaným tempom. Vrátane turizmu a golfu ako jeho súčasti. Popri Dubaji, Katare, Abú Dhabí, Ománe či Saudskej Arábii je ostrovné kráľovstvo Bahrajn trpaslíkom. Neprávom však opomínaným.
Bahrajn pozostáva oficiálne z 33 ostrovov, ale ich počet sa mení. A to nielen nekonečnou „prácou“ mora – odlivmi a prílivmi, ale v posledných rokoch sa o to starajú samotní Bahrajňania. Silná ekonomika im dovoľuje budovať za pomoci obrovských kameňov vyťažených z dna mora a piesku dováženého Mostom Kráľa Fahda zo Saudskej Arábie nové umelé plochy, na ktorých vyrastajú obrovské mrakodrapy, nákupné centrá, hotely, ale aj tisícky štátnych či súkromných domov.
Pravdaže, hlavne okrem lacnej pracovnej sily z Indie, Pakistanu, Srí Lanky, Filipín a iných chudobných krajín (tvoria až 54 % obyvateľov) je hlavným kľúčom k rozvoju spomínaná ropa. Mimochodom, Bahrajňania objavili jej bohaté zásoby, ako prví v Perzskom zálive – už v roku 1931.
Britom stačil piesok
Hoci má Bahrajnské kráľovstvo (konštitučná monarchia s parlamentom) 250-ročnú históriu, vyše sto rokov až do vyhlásenia nezávislosti v roku 1971 bolo protektorátom Veľkej Británie. Jej vplyv tam nemožno nevidieť. Ani golf tam nepriniesli ropní šejkovia, ale britskí podnikatelia. Prvý bahrajnský golfový klub Awali tam už pred vyše 90 rokmi založili práve oni. Keďže má však ostrov obrovské problémy s nedostatkom sladkej vody, museli sa uskromniť s pieskovými fervejami i grínmi, ktoré kvôli hnedej farbe s naftou zmiešaného uvalcovaného piesku volajú – brownies. Voľne by sa to dalo preložiť ako hnedáky.
Ozajstné zelené turfové ihrisko pod názvom Riffa otvorili v Bahrajne až v roku 1999. Dnes má nielen iný názov – Royal Golf Club, ale hlavne úplne inú, modernejšiu podobu. Aj vo februári tohto roku sme ho mohli ho obdivovať aj my, televízni diváci. Prestížny turnaj Bahrain Championship, ktorý patrí do série DP World Tour, zaštítila rovno jeho výsosť kráľ Hamad bin Isa Al Khalifa.
Ako fatamorgána
Ku kráľovskému ihrisku Royal Golf Club sa dostávame z hlavného mesta Manama diaľnicou, ktorá vedie až do rozľahlej zaprášenej priemyselnej zóny pozostávajúcej zo stovky fabrík, rafinérií i obrovskej hlinikárne. Podchvíľou míňame aj neveľké pumpy čerpajúce spod zeme naftu. Asi jej je tam stále dosť.
Golfový areál pôsobí v tomto šedivom nevľúdnom prostredí ako fatamorgána. Zeleň fervejí i grínov, paliem a inej vegetácie okolo pripomínajú oázu uprostred púšte. V púšti naozaj sme, avšak dostatok financií vie urobiť aj v nej zázraky. Žiadne pieskové ferveje a pieskové „gríny“ ako v susednom Awali, ale dokonale udržiavané šťavnaté trávnaté plochy. Púšť pripomínajú iba hlboké bunkre a rozľahlé pieskové waste plochy. Piesku si tam teda hráči, najmä tí, ktorým loptička ulieta bokom od dráh, užijú dostatok. A na záverečných štyroch jamkách nechýbajú ani umelé jazerá.
Pôvodné ihrisko Riffa jeho súkromný majiteľ v roku 2007 zatvoril a nechal prejsť radikálnou rekonštrukciou. O návrh dizajnu požiadal svetovú golfovú legendu, aktuálne majiteľa renomovaného dizajnérskeho štúdia – Colina Montgomerieho. Ten si prizval k spolupráci ďalšiu prestížnu spoločnosť European Golf Design.
V bludisku žiariacich potrubí
Na to, o aký náročný projekt išlo, spomína dramaticky vo svojej eseji staviteľ Robin Hiseman. Tvrdí, že išlo o najťažší projekt v jeho živote. Z pôvodného ihriska zostalo len päť jamiek. Tie ďalšie museli ťahať do priľahlého neúrodného suchého púštneho údolia – vadi, kde sa sotva darilo nejakému kriačiu. Navyše bolo posiate aktívnymi ropnými studňami, pumpami, bludiskom podzemného i nadzemného potrubia so žiarou horiaceho plynu nad ním. Krajina vraj vyzerala ako kulisy pre sci-fi film, ktorú akoby rozčesla na dve polovice zabudnutá dlhokánska hrdzavá železničná trať.
Premeniť túto polosputošenú nevľúdnu priemyselnú krajinu na zelené púštne ihrisko bolo podľa R. Hisemana extrémne náročné. Plochy, kadiaľ sa mali ťahať ferveje, bolo treba okrem iného zbaviť nespočetných metrov potrubí, ktoré však nebolo možné odstrániť skôr, ako boli postavené náhradné. Dokonca ani tamojší piesok nebol vhodný na
varovanie ihriska. Z pobrežia museli doviezť iný, kvalitnejší. Na podložie grínov museli dokonca importovať piesok zo Saudskej Arábiekvôli s vyšším obsahom minerálov .
Aj tráva musela byť špeciálne vybraná. Vybraná bola odroda Sea Isle Supreme Paspalum, ktorá sa hodí do slanšieho prostredia podložia a je aj odolnejšia voči suchu. A na vlastné oči sme sa presvedčili, že jej tam darí výborne.
Majstrovské ihrisko, ktoré dostalo názov Montgomerie, sa podarilo zrenovovať za poldruha roka a rezort otvárali už pod novým menom Royal Golf Club. Ako je známe, slovo „kráľovský“ si môžu dať golfové kluby vo svete do názvu iba vtedy, ak je ich členom niekto z kráľovskej rodiny. V tomto prípade je to Šejk Abdulla, ktorý zastáva aj čestnú funkciu kapitána tímu.
Zo Španielska na Stredný východ
Po príchode do klubového domu nás čaká prekvapenie. Dvere kancelárie manažéra klubu nám otvára Španiel Juan Manuel Fuentes. Spoznali sme sa s ním pred dvomi rokmi v luxusnom rezorte La Hacienda Alcaidesa pod španielskou Malagou. Tam nám vtedy predstavil novo zrekonštruované ihrisko Links s nezabudnuteľnými výhľadmi na Stredozemné
Stredozemné more ako aj Rock, skalu, ktorá čnie nad neďalekým Gibraltárom. Teraz Juana osud i s rodinou zavial do Bahrajnu.
Napriek jeho srdečnému pozvaniu sme si napokon mohli užiť iba druhú deviatku kráľovského ihriska. Dva dni pred našou návštevou (v polovici apríla tohto roku) sa totiž Perzským zálivom prehnala nevídaná búrka, podľa domácich najsilnejšia za posledných 70 rokov. Tá zaliala a narobila škody nielen v Dubaji a všetkých okolitých štátoch, ale kvôli zaplaveniu museli zatvoriť aj prvú deviatku ihriska Montgomerie. A tak sme si mohli opakovane zahrať iba druhú deviatku. Aj to však stačilo na krásny zážitok. Mohli sme sa presvedčiť, o aké majstrovské ihrisko ide. Hrali sme po zaujímavo umelo modulovaných fervejach pripomínajúcich duny, náročne boli tvarované aj gríny, aktuálne v dokonalom stave. A samozrejme, užili sme si aj hry z hlbokých bunkrov či rozľahlých pieskových waste plôch.
Je to naozajstná zelená oáza v púšti, tak ako to vyzeralo v televízii. Pomáhajú tomu aj desiatky paliem a ozdobných kríkov i upravené kvetinové záhrady luxusných víl s bazénmi v rezidenčnej časti Riffa Views tiahnucej sa popri ihrisku.
Kráľovské znamená dokonalé aj v detailoch. Najmodernejšie autíčka sú vybavené GPS, k výbave patrí aj ľad v boxe na nápoje či uteráčiky na schladenie v horúčave. Na každom odpalisku je tiež vybudovaná studnička s pitnou vodou, takže nikomu nehrozí dehydratácia.
Hra aj pod lampami
V apríli sú ešte našťastie v Perzskom zálive pomerne príjemné teploty. Hráva sa však aj v horúcom lete, azda okrem extrémnych dní, keď sa teplota vie vyšplhať aj na 450 C. Navyše je na zadnej deviatke vybudované osvetlenie, a tak môžu milovníci golfu tíčkovať na prvom odpalisku aj po pol deviatej večer. Do polnoci ju majú hotovú! Osvetlená je však rovnako aj 3-parová akadémia Wee Monty.
Návšteva Royal Golf club je určite veľkým zážitkom a stojí za to. Vie to aj veľa turistov, lebo o jeho propagáciu sa významne stará aj štát. A ak sa bahrajnská ponuka rozšíri o ďalšie dva rezorty, ktoré sú aktuálne vo výstavbe, bude už tamojšia golfová ponuka stáť za samostatnú návštevu kráľovstva.
ww.theroyalgolfclub.com
Awali – o tráve tam nechyrujú
Po hre sme si ešte neodpustili návštevu 18-jamkového pieskového ihriska Awali, ktoré je hneď v susedstve Royal GC. Žiaľ, aj to bolo po silnej búrke
zatvorené. Miestni hráči však trénovali na cvičných odpaliskách a tak sme si okrem urobenia pár fotiek mohli s nimi podebatovať. Tvrdili, že hra na pieskových fervejách i dokonale uvalcovaných grínoch sa veľmi nelíši od tej na tráve. Ibaže vo veterných dňoch je na ihrisku viac prachu. „A hlavne je tu desaťnásobne nižšia cena za hru ako u susedov v Royal GC,“ pridal s úsmevom poznámku jeden z členov David.
www.awaligolfclub.com
Zájazdy do Bahrajnu s odletom z Bratislavy organizuje CK Hydrotour .
Foto: autorka textu a Royal GC