O Japonsku je známe, že ceny za pozemky tam stúpajú do závratných výšok. Dôvodom je fakt, že ostrovy sú až zo štyroch pätín pokryté horami a tiesni sa tam 128 miliónov obyvateľov. Napriek tomu tam nájdete až 2 500 golfových ihrísk.
O japonských ihriskách platí, že jedno je krajšie ako druhé. a patria k najudržiavanejším na svete. Sú postavené v súlade s prírodu, čo je vlastne súčasťou myslenia Japoncov – ich vyznávaniu šintoizmu, zenizmu a budhizmu. Nečudo, že viaceré patria do svetovej top stovky. Za jednotku sa považuje ihrisko Hirono, za najťažšie Bay Stage.
Hranie golfu však v krajine vychádzajúceho slnka nie je lacnou záležitosťou. Poplatky za hru i všetko, čo s golfom súvisí, sú jemne povedané nadštandardné. Napriek tomu je golf v Japonsku nesmierne populárny. Hre sa pravidelne venuje približne 12 miliónov ľudí, teda zhruba každý desiaty obyvateľ. Zásluhu na tom má obrovské množstvo verejných ihrísk, kde si môžu zahrať aj tí, ktorí nie sú členmi drahých privátnych či polo privátnych klubov.
Popularitu robia v Japonsku aj skvelí profesionálni hráči. Spomeňme Hideki Matsuyama, Toru Taniguchi, Shingo
Katayama, či KeiichiroFukabori. A ešte je tu len 21-ročný Ryo Ishikawa. Hviezda najväčšej veľkosti, ktorá je v Japonsku tak populárna, že okrem iného diktuje módu. Mimochodom, rád sa dožaduja, aby ho oslovovali ako Jo.
To, že Japonsko má niekoľko špičkových golfistov nie je náhoda. Veď majú naozaj kde trénovať i hrať. Golfové ihriská nájdete na všetkých hlavných ostrovoch krajiny, v každej prefektúre, ale zväčša ležia v horských oblastiach a na morskom pobreží. Tak ako sa mení reliéf krajiny a jej podnebie, menia sa aj ihriská, od subtropických na Okinawe až po severské na Hokkaide. Nechýba ani ihrisko pod legendárnou sopkou a najvyššou horou krajiny – Fudži san.
Odpaliská pod sieťami
Pohľad z rýchlovlaku Šinkasen ukazuje nielen krásnu zelenú japonskú krajinu, ale aj dôsledné využitie každého štvorcového metra. Podchvíľou možno medzi obydliami, často aj uprostred mesta, vidieť neveľké plochy obohnané vysokými zelenými sieťami vrátane strechy. Ide o golfové driving range. A loptičky sa tam často odpaľujú z dvoch i viacerých poschodí, takže naraz môže trénovať aj niekoľko sto golfistov.
Väčšina japonských ihrísk vyrástla v období bublinových rokov, keď sa japonskej ekonomike nadmieru dobre darilo. Teda koncom 80. a začiatkom 90. rokov minulého storočia. V súčasnosti má ale väčšina z nich ekonomické problémy. Na druhej strane majitelia, v záujme prilákať nových záujemcov, poplatky znižujú. Takže dostupnosť tejto hry sa výrazne zlepšuje.
Členské poplatky sú ale stále v porovnaní s ostatným svetom mimoriadne vysoké. Platí to aj o poplatkoch za hru, ktoré sa pohybujú od 6 800 jenov (cca 65 €) cez týždeň a do 23 000 jenov (218 €) cez víkend. V Koganei Country Clube v Tokiu či Sagami Country Club v Kanagawaskej prefektúre vám za hru cez víkend dokonca naúčtujú 40 000 jenov (379 €), čo už je naozaj sila.
Japonci tradične hrávajú s kedíkmi. Ako vo väčšine ázijských krajín, aj tu sú zväčša ženského pohlavia. V súčasnosti je však čoraz viac ihrísk a klubov, ktoré dovoľujú hrať aj bez nich, čo hru zlacňuje najmenej o 3 000-13 000 jenov (cca 28-123 €). Aj tak však výška poplatkov spôsobuje, že Japoncom sa viac oplatí za golfom cestovať do Austrálie, na Hawai či do Kalifornie, najmä však do juhovýchodnej Ázie
Nezabudnite chváliť: Naisu šo
Ak vás v Japonsku pozvú na golf, nemusíte sa trápiť nad tým, že hra vám ešte bohvieako nejde, alebo sa vám v ten deň vôbec nedarí. Japonci vám to ani náhodou nedajú najavo. Práve naopak. Hoci vaša loptička bude po odpale neomylne smerovať do lesnej húštiny či doprostred jazierka, japonskí spoluhráči nadšene vykríknu: naisu šo. Je to skomolenina anglických slov nice shot, teda pekný úder. Známy žonglér, zabávač a golfový komediant Willi Badger, ktorý roky žije roky v Japonsku a je aj vášnivým hráčom golfu, hovorí: „Dosiaľ nie som si istý, či ide o druh sarkazmu, alebo pokus spoluhráčov zlepšiť vám náladu.“ Willi odporúča dobre si zapamätať ešte jedno slovo: fah. To v krajine vychádzajúceho slnka používajú namiesto fore.
Výnimočné služby
O japonských golfových kluboch platí, že musia vyzerať veľkolepo. Interiér je grandiózny, na dekorácie zvyčajne používajú drahé kamene. To všetko si vyžaduje obrovské financie nielen na výstavbu ale aj údržbu. Je celkom bežné, že v klubových reštauráciách hrá živá hudba, alebo tóny hudby vychádzajú z obrovského bieleho klavírneho krídla riadeného počítačom. V záhradách okolo kvitnú vzácne kvety a z rybníkov vyskakujú zlaté kapry, aké vidno napríklad v záhradách cisárskeho paláca v Kjóte. Suveníry, ktoré sa predávajú v tamojších golfových obchodoch, musia byť pravdaže špeciálne vyrobené pre daný klub.
A samozrejmou súčasťou golfového areálu bývajú aj mramorom vykladané horúce kúpele. Japonci chodia odjakživa oddychovať a zbavovať sa celodenného stresu do teplých vôd. Rada: ak vás japonský partner pozve do luxusného klubu, povinne sa musíte rozplývať od šťastia.
V takomto prostredí sú samozrejmosťou dokonale udržiavané ihriská. Ferveje sú nahladko vykosené a stratiť loptu dokonca aj v rafe je priam umením. Keďže aj japonskí profesionáli hrajú na takýchto ihriskách, na zahraničných turnajoch to majú oveľa ťažšie.
Japonský golfový trh sa považuje po USA za druhý najsilnejší na svete. Priemerne ročne minie japonský golfista na svojho koníčka takmer 5 000 eur a čo je prekvapujúce – ešte zhruba o tretinu viac hráčky vo veku nad 50 rokov. A nie je to len tým, že si užívajú hru. Spočíva to vo všeobecne známej nadpriemernej ochote Japoncov a Japoniek investovať do značkového
Rajskou krajinou Malajzia
Problémy s nedostatkom pôdy spôsobujú, že v súčasnosti získať povolenie na výstavbu golfového areálu je veľmi ťažké. V roku 1992 vláda totiž mimoriadne sprísnila podmienky. A tak japonskí golfoví developeri radšej investujú v zahraničí. Jednou z rajských golfových krajín sa stala Malajzia.
Japonským golfistom znepríjemňuje život aj množstvo odporcov. Vzniklo dokonca antigolfové hnutie, ktoré v roku 1993 vyhlásilo 29. apríl za antigolfový deň.
Hra golfu býva v tejto krajine celodennou záležitosťou. Okrem iného aj preto, že dostať sa autom na ihrisko a potom späť domov v spomalenej japonskej doprave znamená tortúru na niekoľko hodín.
Ďalším dôvodom je zvyk dať si po prvej deviatke hodinovú obednú prestávku, ktorá sa často ešte aj pretiahne. Až v poslednom čase sa začalo hrávať aj bez pauzy, ale aj to iba cez víkendy, keď bývajú ihriská plnšie.
Japonské golfové zvyky
OB značky (na 4-parovke). V záujme urýchliť hru, ktorá je v Japonsku často oveľa pomalšia ako v iných krajinách, väčšina japonských ihrísk používa na jamkách tzv. OB značky. Hráči sa ich usilujú trafiť, lebo inak by skončili napríklad vo vode jazierka. Zvyčajne sú umiestnené tam, kde by mala loptička po dobrom údere pristáť a hráč potom odtiaľ hrá štvrtý úder. OB značky sa používajú aj na trojparovkách a zvyčajne sú umiestnené za prekážkami blízko grínu, odkiaľ sa hrá tretí úder.
Ďalším opatrením na urýchlenie hry je používanie žltých značiek namiesto OB značiek. Patrí to pre miestne pravidlá, lebo nič také sa v pravidlách R&A alebo USGA nenájdete. Ak trafíte za túto líniu, jednoducho posuniete loptičku diagonálne späť na ihrisko a pripočítate si jeden trestný bod.
Foto: : Jana Janků a archív
